03-07 Choroba ako pomoc pri poznávaní zákonov života

ir

11. Môj prvý prípad v nemocnici

MUDr. Ivan Rusnák

 

Príhoda so zrkadielkom ma viedla k tomu, aby som začal pátrať aj medzi chorými ľuďmi a hľadať súvislosti prečo sa trápia, čo  nepríjemného sa im v živote prihodilo, čo nevedia prijať?

Môj prvý prípad riešený po novom bola pani, ktorá mala blízko k veku sedemdesiat rokov a v ambulancii som ju vyšetroval a liečil ešte pred príhodou so zrkadielkom tak, ako som sa to naučil v škole z kníh. Mala bolesti v hornej časti brucha, ktoré už ju sužovali niekoľko mesiacov, postupne sa zvýrazňovali a bolesti sa jej zhoršili keď sa najedla, nalačno jej bolo lepšie. Niečo pochudla, aj keď jej chutilo jesť, pre bolesti sa jesť bála. Uľavilo sa jej keď si vypila trochu sódy bikarbóny. Podľa toho, čo som vedel z kníh i podľa skúseností z praxe, boli to jasné príznaky pre vred žalúdka. Vyšetrená bola pochopiteľne aj modernou technikou, gastrofibroskopickým prístrojom, pomocou ktorého bol vred v žalúdku naozaj aj viditeľný. Dostala lieky pôsobiace na zníženie tvorby kyseliny v žalúdku a lieky ochraňujúce sliznicu žalúdka. Za 3-4 dni bolesti úplne vymizli, a za 6 týždňov pri kontrole žalúdka sliznica žalúdka bola v poriadku a ani baktéria Helikobakter pylori v nej nebola. Vred sa vyhojil, pani bola vyliečená. Boli sme obaja spokojní To je priebeh bežného úspešného liečenia v rámci klasickej medicíny. Rozlúčili sme sa s tým, že ak by sa problémy opakovali nech sa prihlási znovu, a ak aj nebude mať ťažkosti nech príde na kontrolné vyšetrenie žalúdka o rok.

Medzitým som prežil „príhodu s kukuricou.“ Spomínaná pani prišla po polroku znovu. s tým istým problémom. Uvedomil som si medzitým aj to, že ak sa niekto trápi, sužuje máva i problémy s trávením. Starí ľudia vravievali: „Trápi sa, zožiera sa a má stále chorý žalúdok.“ Mnohí z nás to sami z vlastnej skúsenosti poznajú, aké citlivé je naše zažívanie. Náš žalúdok citlivo reaguje na nepríjemné, či už náhle, alebo dlhodobo pôsobiace, psychiku zaťažujúce situácie. Aj naša medicína uznáva psychosomatický pôvod vredovej choroby žalúdka a dvanástnika. K tomu je však potrebné niečo dodať navyše. Je málo brať do úvahy len poruchu tzv. vyššej nervovej činnosti mozgovej kôry. Skúsme ísť hlbšie.

Kedy sa trápime? Keď nám život prináša takú udalosť ktorá nám nie je príjemná. Chceli by sme aby to bolo inak, ale keďže nie je a situácia je pre nás nepríjemná, tak sa trápime. V trápení vlastne nechceme prijať to, čo život priniesol. Ale pri vysvetlení Zákona zvratného pôsobenia sme si povedali, že život neprináša náhodné deje, ale vždy len to, čo sme si v minulosti svojho bytia pochystali svojimi rozhodnutiami. Náhody nie sú, sú len zákonité návraty. Všetko, čo každý deň prežívame je následok našich minulých rozhodnutí, či už si na ne pamätáme, alebo nie.

Vráťme sa k našej pacientke. Pri rozhovore, keď prišla s tými istými problémami znovu, som sa jej nepýtal už len na bolesť a jej charakteristiku, ale pýtal som sa jej život. Otázka znela: „Ako žijete? Ste spokojná, alebo máte trápenie, starosti“? Pani na mňa pozrie a odpovedá otázkou:: „No a kto by v dnešnej dobe nemal nejaké trápenie?“ Ja pokračujem: „Vy, ale musíte prežívať už dlhú dobu niečo s čím si neviete poradiť, čo Vás sužuje.“ Ona na to: „No, viete už vyše roka mám veľké problémy so synom.“

V tejto chvíli bol u mňa začiatok vnímania nového, úplne nového rozmeru medicíny. Uvedomil som si: „Čo človek zaseje, to mnohonásobne zožne“ a bez rozmýšľania som jej dal otázku: „Pani a keď ste vy boli mladá, vaši rodičia nemali s vami, starosti a trápenie?“ Ona odpovedala bez zaváhania, spontánne: „Joj, keby ste vedeli aké veľké starosti so mnou mali!“ Bolo vidieť na nej, že v tej chvíli si premietla obraz dejov svojej mladosti. V tom okamihu v nej ale nepochybne prebehla v myšlienkach úvaha: „To aj moja mama sa trápila k vôli mne tak, ako sa teraz ja trápim so svojim 35 ročným synom?

A tu sa deje niečo mimoriadne! Veľmi dôležité! Je v tom doslova zázrak novej medicíny. V tej chvíli už pani neuvažuje vo svojom vnútri, vo svojich myšlienkach, tak ako doteraz: „Synu, ty nešťastník, kedy sa zmeníš, kedy už prídeš k rozumu! Keby si sa ty zmenil, ako dobre by nám bolo, bol by pokoj. Dožijem sa ja niekedy radosti z teba?“ Tieto myšlienky na vlne trápenia v tomto okamihu miznú a ona začína uvažovať o sebe samej: „To som aj ja bola vtedy pred rokmi taká? Veď to muselo mamu bolieť. Iste veľmi trpela. Keby sa to tak dalo vrátiť späť tak už to nikdy neurobím, ako som to mohla byť taká?“ Po mojej otázke sa vžila zrejme nevedomky do pôsobenia zákona zvratného pôsobenia prežitím v bolesti duše.

Vo svojich myšlienkach sa konečne odťahuje od syna, ku sebe samej, uvažuje o svojich chybách v minulosti, vidí seba samú konať to isté, čo činí syn jej. V myšlienkach sa aj púšťa svojho syna. Už ním v pomyselnom rozhovore plnom citu trápenia nelomcuje svojimi duševnými rukami. Odťahuje sa od neho, púšťa sa ho. Od-ťahuje - púšťa. Odpúšťa. V tom okamihu končí vnútorné súženie, trápenie, v tej chvíli končí stres jej duševného trápenia spúšťajúci celý dej tvorby vredu.

Prečo to uvedená pani musela všetko v bolesti prežiť? Kde sa dej spustil v minulosti? Vtedy, keď ubližovala svojej matke spôsobom svojho správania. Ubližovala jej svojimi rozhodnutiami, ktoré neboli v súlade s doporučením, známym nám spred 3600 rokov: “Cti otca i matku!“ Prikázanie štvrté. Až tam je koniec hľadania prečo. Za tým už nie je nič!

Pani dostala tie isté lieky, tak isto pri vyšetrení za 6 týždňov bolo všetko v žalúdku vyhojené. Rozdiel bol však v tom, že už sa pre bolesti žalúdka viac nevrátila. Vídaval som ju spokojnú chodiť po meste. Doktor a medicína jej pomohli vyliečiť sa, ale ona po vysvetlení a po prežití odpustenia sa uzdravila. Pochopením zmyslu deja života, pochopením a odpustením dlhodobé trápenie skončilo, choroba splnila svoj účel, upozornila na nesprávny postoj, pani sa stala pre budúcnosť svojho bytia lepšou, dokonalejšou. Už by nikdy nebola neúctivá voči svojim rodičom. Po pochopení sa postoj zmenil a došlo k uzdraveniu.

To bol môj prvý konkrétny prípad z praxe. Každý trápiaci sa človek má však svoj vnútorný problém, ktorý si musí ako následok svojich minulých nesprávnych rozhodnutí prežívať, pochopiť jeho zmysel a nájsť východisko. Súvisí však vždy s jeho životnou situáciou a spolunažívaním s ľuďmi v okolí.

Je tu už doba, aby sme vedeli k liekom pridať aj vysvetlenie o podstate trápenia a spôsob ako trápenie ukončiť, pochopiteľne len pre tých, ktorí sú to prijať schopní.

 

 So súhlasom autora prevzaté z knihy MUDr. Ivana Rusnáka: Choroba ako pomoc pri poznávaní zákonov života.

Stránky autora: akvamarin.peruno.sk