Ponuka

12 Na záver

V znamení Panny je jeden z troch najväčších sviatkov vo Stvorení - Slávnosť Čistej Ľalie. Je to Slávnosť, kedy Imanuel – Svarog, ako Studnica večná, necháva pretekať Svätým Grálom pomoci do Stvorenia ku podpore úsilia o Čistotu a Spravodlivosť. Irmingard – vzor Čistej ženskosti stojí ako Čistota Božia pred celým ľudstvom prísne a neúprosne vyžadujúca. Toto dianie je na Zemi možné najintenzívnejšie vnímať okolo 7.septembra. K inšpirácii sme pre vás vybrali nasledujúcu prednášku od Syna Svetla - Svarožica - Abdruschina.

 

Bdej a modli sa!

Abdruschin

 

AKO často sa tento výrok Syna Božieho podáva ďalej ako dobre mienená rada a výstraha, pričom však ani ten, kto túto radu dáva, ani ten, kto ju dostáva, si nedajú námahu premýšľať o tom, čo sa týmito slovami vlastne mieni.

Čo sa rozumie pod modlením, to vie každý človek alebo, lepšie povedané, nazdáva sa, že to vie, napriek tomu, že to v skutočnosti nevie. Aj o bdení si myslí, že tomu presne rozumie, a predsa je od toho veľmi vzdialený.

„Bdejte a modlite sa!“ je obrazne podané napomenutie k čulosti citovej schopnosti, teda k činnosti ducha! Ducha v tom pravom zmysle, nie teda k činnosti mozgu, lebo živý ľudský duch sa prejavuje len a len citom. V ničom inom sa neuplatňuje duch človeka, teda jeho pôvodné jadro, ktoré sa sformovalo k vlastnému „ja“ na púti pozdejším stvorením.

„Bdej a modli sa!“ neznamená teda nič iné, len požiadavku, aby pozemský človek zjemnil a zosilnil svoju schopnosť cítenia. To je toľko, ako oživenie ducha onej jedinej večnej hodnoty človeka, ktorý jedine sa môže vrátiť do raja, do pôvodného stvorenia, odkiaľ vyšiel. Musí sa tam vrátiť, a to buď ako zrelý sebavedomý, alebo ktorý sa stal znova nevedomým; to jest, buď ako živé ja, ktoré usilovalo ku Svetlu a stalo sa vo stvorení užitočným, alebo ako rozorvané, mŕtve ja, ak bolo vo stvorení nepotrebné.

Preto je napomenutie Syna Božieho „Bdej a modli sa“, jedno z najvážnejších, ktoré zanechal ľudstvu. Zároveň je to vystríhajúce napomenutie, aby sa ľudia stali vo stvorení užitočnými a vyhli sa tak zatrateniu, ktoré by ich inak muselo stihnúť podľa samočinného pôsobenia Božích zákonov vo stvorení.

Pozrite sa na ženu! Má v sebe, ako najvyššie vlastníctvo ženskosti, takú nežnosť citu, akú nemôže dosiahnuť žiadny iný tvor. Preto by sa malo vo stvorení hovoriť len o ušľachtilom ženstve, nakoľko ženstvo prechováva v sebe najväčšie dary k uskutočneniu všetkého dobra. Týmto spočíva tiež v žene najväčšia zodpovednosť. Z tohto dôvodu Lucifer so všetkými svojimi zástupmi, ktoré mu patria, zaútočil hlavne na ženu, aby si tak podmanil celé stvorenie.

A Lucifer našiel u ženy neskoršieho stvorenia, žiaľ, až príliš ľahkovážnu pôdu. Ponáhľala sa mu v ústrety so žiariacimi očami a svojím spôsobom otrávila celé neskoršie stvorenie. Čisté pojmy zmenila na znetvorené karikatúry a to muselo spôsobiť zmätok medzi všetkými ľudskými duchmi. Čistý kvet ušľachtilého ženstva ako koruna tohoto neskoršieho stvorenia klesol vlastnou vinou a vplyvom pokušiteľa sa zmenil na jedovatú bylinu, ozdobenú ligotavými farbami, ktorá lákavou vôňou vábi všetko na miesta, kde sa jej darí, do močiara, v ktorého dusnom prepadlisku zapadnú všetci ňou prilákaní.

Beda žene! Pretože vlastnila to najvyššie zo všetkých hodnôt, avšak nepoužila ich správne. Musí byť prvá, na ktorú dopadne svištiaci meč Božej spravodlivosti, ak sa nerozhodne vlastnou pohyblivosťou duchovného preciťovania ísť ako prvá v nutnom vzostupe pozemského ľudstva z trosiek falošnej stavby skazených názorov, vzniknutých len z Luciferovho našepkávania. Pozemská žena si namiesto príkladného úsilia o klenot bielej kvetiny ušľachtilej čistoty postavila snahu páčiť sa a márnomyseľnosť, ktoré našli svoje pôsobisko v záľube zvrátene vypestovaného spoločenského života. Dobre cítila, že pri tom stráca svoju pravú ozdobu ženskosti a siahla po náhrade, ktorú jej ponúkalo temno. Stala sa nehanebnou otrokyňou módy a snažila sa ponúkať svoje telesné vnady, čím klesala ešte viac do hlbín. Stŕhala so sebou i mužov tým, že vydrážďovala ich pudy, čo muselo brzdiť rozmach jej ducha.

Avšak tým si ženy vypestovali v sebe zárodok, ktorý ich teraz v nutnom súde, spätne pôsobiac, musí uvrhnúť všetky do záhuby, ktoré takto pochybili a stali sa zhnitými plodmi v tomto stvorení, pretože sa tým stali neschopnými odolať očistným búrkam s hukotom sa valiacim. Nech si nikto nešpiní ruky so zbožňovateľmi samoľúbosti a márnivosti, až títo budú, chcieť po nej siahnuť, aby sa zachránili z núdze. Nechajte ich klesať a odvrhnite ich, niet v nich nijakej hodnoty, ktorá by sa mohla použiť pre novú zasľúbenú výstavbu.

Ony nevidia smiešnosť a prázdnotu svojho počínania. Ale ich smiech a ich posmech voči tým nemnohým, ktoré si hľadia ešte zachovať slušnosť a čistotu pravej ženskosti pred sebou samými a ktoré si v sebe nedali zahubiť jemný pocit studu ako najkrajšiu ozdobu dievčaťa a ženy, ten výsmech teraz prejde čoskoro do bolestných nárekov a v nich aj zmĺkne!

Žena neskoršieho stvorenia stojí ako na ostrí noža, pretože bola obdarená vznešenými darmi. Teraz má skladať účty o tom, čo s nimi dosiaľ spravila. Pre tieto niet tu žiadneho ospravedlnenia! Návrat alebo obrátenie sa je nemožné; čas k tomu už pominul. Mali všetky na to myslieť skôr a uvedomiť si, že ich mienka sa nemôže stavať proti odvekej vôli Božej, v ktorej je zakotvená len čistota, jasná ako kryštál.

Avšak žena budúcnosti, ktorá sa mohla zachrániť i so svojimi darmi v terajšom čase, spustnutého života Sodomy a Gomory, i tá, čo sa znovuzrodí, privedie ženskosť konečne k takému rozkvetu, že sa všetko bude môcť k nej blížiť len s posvätnou bázňou a s najčistejším uctievaním. Bude takou ženou, ktorá žije podľa Božej vôle, to znamená, že stojí vo stvorení ako žiariaca koruna, ako to byť môže a má. Bude všetko prežarovať záchvevmi, prijímanými zo svetlých výšin a tieto bez zatemnenia odovzdávať ďalej z moci svojej schopnosti, spočívajúcej v jemnosti ženského cítenia.

Slová Syna Božieho „Bdejte a modlite sa“ budú stelesnené v každej žene budúcnosti, ako mali byť stelesnené už v žene dneška. Keď sa žena usiluje o čistotu a speje k Svetlu, potom spočíva v záchvevoch ženskej citovej schopnosti trvalé bdenie a najkrajšia modlitba, ktorá je Bohu milá!

Také zachvievanie prináša prežitia vďakyplnej radosti! A to je tá modlitba, aká má byť! Ale toto zachvievanie skrýva v sebe súčasne tiež neustálu ostražitosť, teda bdenie! Lebo všetko nepekné, čo sa snaží priblížiť a každé zlé chcenie je týmito záchvevmi jemnej citlivosti hneď vycítené a spozorované, ešte skôr, ako sa bude môcť sformovať do myšlienok a potom je žene ľahko uchrániť sa vždy zavčasu, ak sama nechce inak.

Napriek jemnosti týchto záchvevov spočíva v nich taká sila, ktorá je schopná pretvárať všetko vo stvorení. Nejestvuje nič, čo by jej mohlo odporovať; veď táto sila prináša Svetlo, a tým život!

To vedel Lucifer veľmi dobre! Preto sa so svojimi útokmi a pokušeniami obrátil hlavne na všetko ženstvo! Vedel, že by mu pripadlo všetko, keby získal len ženu. A žiaľ, podarilo sa mu to, ako dnes každý môže zreteľne vidieť, kto vidieť chce!

Preto volanie zo Svetla je určené v prvom rade opätovne žene! Tá by musela teraz spoznať, na akom nízkom stupni sa dnes nachádza. Musela by, keby ... to pripustila jej márnomyseľnosť. Avšak tieto úklady Luciferove držia všetko ženstvo v moci tak pevne, že už ani Svetlo nemôže spoznať, ba ani už nechce viac! Nechce pretože moderná žena dneška sa nemôže vzdať svojho ľahkomyseľného laškovania, napriek tomu, že v sebe už neisto vyciťuje, čo tým stratila. Ona to vie dokonca celkom presne! A aby prehlušila tento varovný cit, ženie sa slepo akoby bičovaná zaslepene v ústrety novej smiešnosti, aby sa stala mužatkou v povolaní i v celej svojej bytosti!

Namiesto toho, aby sa vrátila k pravej ženskosti, k najvzácnejšiemu vlastníctvu v celom stvorení! A tým k úlohe, ktorú jej určilo Svetlo.

Je to ona, ktorá olupuje muža o všetko vznešené, a tým prekáža aj rozkvetu ušľachtilej mužskosti.

Tam, kde muž nie je schopný vzhliadnuť na ženu v jej pravej ženskosti, tam nemôže rozkvitať ani národ, ani ľud!

Len pravá, najčistejšia ženskosť môže muža povzbudiť a viesť k veľkým činom! Nič iné. A to je podľa Božskej vôle povolanie ženy vo stvorení! Lebo tým povznáša národ i ľudstvo, ba vlastne celé neskoršie stvorenie; veď jedine v nej samotnej spočíva táto vznešená sila nežného pôsobenia! Je to neodolateľná a víťazná sila a Božie požehnanie na nej spočinie; tam kede je naplnená najčistejším chcením! Nič sa jej nevyrovná; pretože prináša krásu v najčistejšej forme vo všetkom, kde pôsobí a čo od nej vychádza! Preto má jej pôsobenie prenikať celým stvorením, osviežovať, povznášať, povzbudzovať a oživovať, podobne ako vánok z vytúženého raja!

Po tejto perle z darov vášho Stvoriteľa siahol Lucifer najprv so všetkou lesťou a všetkou zákernosťou vediac, že tým popretŕhal všetku vašu oporu a snaženie k Svetlu! Lebo v žene spočíva drahocenné tajomstvo, schopné vyvolať vo stvorení čistotu a ušľachtilosť všetkých myšlienok, rozmach k najväčšej tvorivosti, k najušľachtilejšiemu konaniu ... za predpokladu, že táto žena bude takou, akou ju chcel mať Stvoriteľ, keď ju zahrnul týmito darmi.

A vy, ste sa dali príliš ľahko oklamať! Podľahli ste pokušeniu úplne bez boja. Ako ochotná otrokyňa Luciferova usmerňuje teraz žena pôsobenie krásnych Božích darov do pravého opaku, a tým podriaďuje celé neskoršie stvorenie temnu! Dnes sú tu len nemravné karikatúry všetkého toho, čomu chcel Boh dať vzniknúť v tomto stvorení k radosti a blahu všetkých tvorov! Všetko síce vzniklo, ale pod vplyvom Lucifera to bolo zmenené, pokrivené, sfalšované! Žena neskoršieho stvorenia sa k tomu prepožičala ako sprostredkovateľka! Jasná pôda čistoty bola premenená na dusné bahno. Žiarivé nadšenie na zmenené opojenie zmyslov. Teraz chcete bojovať, ale iba proti každej požiadavke Svetla! Len aby ste zostali potácať sa vo víre márnomyseľnej samoľúbosti, ktorá vás opája!

Dnes už niet mnoho takých, ktoré sú schopné zniesť jasný pohľad. Väčšina z nich sa prejavuje ako malomocná, ktorých krása, teda pravá ženskosť, je už rozleptaná, čo sa už nedá nikdy napraviť. Mnohých sa zmocní ošklivosť nad sebou, ak predsa len budú môcť byť zachránené a po rokoch si potom spomenú na všetko to, čo dnes považujú za dobré a krásne. Bude to ako prebudenie a uzdravenie sa z ťažkého horúčkovitého sna!

Tak ako ženstvo bolo schopné strhnúť celé neskoršie stvorenie do hĺbky, má tiež silu opäť ho povzniesť a podporovať, lebo muž ju bude v tom nasledovať. Po očiste príde čoskoro doba, keď sa bude môcť radostne zvolať: Pozrite, to je žena, aká má byť, pravá žena v celej svojej veľkosti, v najušľachtilejšej čistote a moci! U nej potom prežijete slová Kristove: „Bdejte a modlite sa!“ úplne prirodzene a v najkrajšej forme!

 

Prednáška je z diela Vo Svetle Pravdy od Abdruschina.