11-07 Choroba ako pomoc pri poznávaní zákonov života

7. Život človeka

MUDr. Ivan Rusnák

Pojem zákona je nám ako tak blízky, ale čo je to vlastne život človeka? Z čoho pozostáva? Keď sa budeme zaoberať otázku o živote, uvedomíme si, že sú vlastne dve úrovne uvažovania o živote človeka.

Jedna je tá, ktorá sa týka telesnej oblasti žitia človeka.  Áno, máme potrebu jesť, piť, oddychovať, spať, človek pociťuje hlad, smäd, únavu, muž a žena pociťujú vnútorný tlak, ktorý ich nutká stretnúť sa telesne ako muž a žena. Pri hlbšom zamyslení sa zistíme, že je to všetko len starosť o zachovanie nášho tela, aby nezahynulo hladom, smädom, únavou, prípadne aby nevyhynul ľudský rod. To všetko je viazané na pud sebazáchovy. Pud sebazáchovy tela nás pudí – nutká, aby sme sa starali o svoje telo, teda o svoj príbytok, nástroj, aby nám mohol slúžiť, aby sme ho mohli pri pobyte v tejto úrovni používať. To si  pochopiteľne  vyžaduje starostlivosť v zmysle zabezpečenia základných potrieb tela – potravy, tekutín, vzduchu, vody...  Keď telo niečo potrebuje hlási to príslušným pocitovým stavom.  Máme pocit hladu, smädu, únavy...

Druhá úroveň sa týka života človeka je v oblasti duchovno-duševnej: Človek, ako sme si už v úvode objasňovali je bytosť svojou podstatou duševno-duchovná. Každý jedinec má v sebe jednu schopnosť, vlastnosť ktorá je mu v jeho podstate ducha daná, od ktorej sa nemôže za žiadnych okolností odpojiť, ktorej sa nemôže nijak zbaviť. Je to jeho vôľa. Človek nesie v sebe vôľu, prejavujúcu sa ako schopnosť niečo chcieť!. Áno, každý z nás musí neustále niečo chcieť. Aj keď niekto povie: „Dajte mi všetci pokoj, ja už nechcem nič,“ tak aj v tej chvíli niečo chce! Čo? No predsa, pokoj!

Svojim chcením a  zo chcenia plynúcimi  rozhodnutiami človek snaží sa smerovať, k dosiahnutiu  stavu radosti, šťastia, blaženosti. To nemôže poprieť nikto nás. Je snáď niekto kto by nechcel byť šťastný? Je niekto kto šťastie odmieta? Človek duchová bytosť obdarovaná vôľou,  chcením smeruje v svojom živote k nájdeniu stavu, ktorý je stavom trvalej vnútornej pohody, harmónie a mieru, šťastia – blaženosti.

Naše chcenie nás teda neustále núti rozhodovať sa v putovaní za šťastím. V osobnom živote, v rodine, v práci. A v tomto momente sa dotýkame odpovede na otázku o živote človeka.  Náš život teda vlastne pozostáva z rozhodnutí a za každým rozhodnutím musí prichádzať následok. Aké rozhodnutie – taký následok – taký život – šťastný, či nešťastný, radostný, či neradostný. Sloboda nášho rozhodovania nám pripravuje to, čomu hovoríme môj život. Ja si môj život  sám pripravujem svojimi rozhodnutiami. Sám som v rozhodovaní scenáristom a v prežívaní následkov hercom vo filme svojho života. Dostal som dar slobodnej vôle pochystať si životný film šťastia. Ak ale nedodržiavam pravidlo dobra: Nevykonaj nikdy druhému to, čo nechceš aby druhí konali tebe, podľa Zákona prichádza bolestný následok. Musíme sa naučiť a pochopiť prečo bolesť duše či tela v okamihu prežívania následku prišla.

Je len na mne, či som tieto pravidlá života spoznal a vedome ich používam a využívam v svoj prospech, alebo nie. Ak ich nedodržiavam, či už nevediac o nich, alebo vedome idúc proti ním, tak prichádza bolesť, nešťastie, choroba. Skutočne slobodný človek, slobodne používajúci svoju vôľu tieto pravidlá dobrovoľne dodržuje. Zákony života ukazujú človeku ako má žiť aby bol zdravý na tele i na duši.

 My tieto pravidlá vlastne všetci poznáme, ale ich dôležitosť a vážnosť a spravodlivú neoblomnosť si neuvedomujeme. Pravidlá – zákony, či už chceme, alebo nie, bez ohľadu na naše postoje tu sú. Jestvujú nezávisle na našej vôli. Je potrebné pochopiť, že sú nezmeniteľné, sú dané. Rešpektovať ich znamená chystať si radostnú cestu. O tých zákonoch, ktoré patria do oblasti fyziky, chémie, biológie, či matematiky nepochybujeme, o tých sa nehádame, či ich rešpektovať, či nie. Je snáď niekto tak nemúdry, že nebude rešpektovať zákon príťažlivosti zemskej? Je nám zároveň jasné, že pán Newton zákon príťažlivosti zemskej nevytvoril. Len ho objavil a my zákon využívame. Ale aj keby ho nebol objavil, zákon by tak, či tak pôsobil. Vieme, že ak by sme ho nerešpektovali, tak by sme z hľadiska medicíny  prežívali bolesti tela, úrazy, zlomeniny.

Predstavme si to v jednoduchom obraze: Človek vylezie na vysoký strom a chce sa dostať späť na zem. Môže sa rozhodnúť dvoma spôsobmi. Buď späť zlezie, alebo z výšky 10 metrov skočí na zem. V prvom prípade to s ním dopadne dobre, v druhom si zlomí nohu. Po každom rozhodnutí v živote musíme nejako dopadnúť. Ak rešpektujeme zákony dopadneme dobre, bez zranenia, bez bolesti. Ak ich nerešpektujeme, dopadneme bolestne. V tomto prípade so zlomenou nohou, to preto, že sme nerešpektovali zákon príťažlivosti zemskej. Ale aj v prípade, že to s nami v živote dopadne zle, boľavo, je to pre nás, pre našu budúcnosť osožné. Uvedomíme si, že tak sa už rozhodovať nebudeme.

Pred každým rozhodnutím v živote sme na „strome života“, zvážme vždy svoje rozhodnutie, lebo ak „skočíme“ musíme už dopadnúť. Rozhodnutie máme slobodné, ale následok je mimo našej moci, následok je určený vždy len a len Zákonom, v tomto konkrétnom prípade zákonom gravitácie. 

Poslancov v parlamentoch ani nenapadne tieto zákony meniť. Keby to skúsili a povedzme zákon gravitácie by hlasovaním zrušili, zákon bude fungovať pochopiteľne ďalej. Tie štátne – svetské však sú schopní meniť bez zábran, podľa toho ako to vyhovuje istej skupine ľudí. Ale aj v tejto sfére raz pochopíme, že sú od vždy Tvorcom dané vesmírne nemenné pravidlá – Zákony, že sú to zákony Pravdy, my ich máme spoznať a využívať ich v slobodnej vôli vo svoj prospech. Aj v parlamentoch. Sloboda tkvie v poznaní nevyhnutnosti rešpektovania Večných Zákonov. Ich slobodné, dobrovoľné a vedomé využívanie nás vedie k šťastnému prežívaniu života, bez bolestných dopadov – následkov.

Neznalosť zákona neospravedlňuje, tak je to vo svetskom práve a presne tak je to i v Zákonoch Tvorcu. Je len na nás aby sme ich konečne prijali za svoje, aby sme sa nimi vedome riadili. Sú také jednoduché, že ich môže pochopiť každý z nás. Samozrejme, len ak chce.

Túto oblasť sme my ľudia však veľmi zanedbali. Aby sme dospeli k snahe poznávať Zákony, ako milosť sú nám dané na cestu životom aj choroby, ktoré sú prejavom Lásky prísne nám pomáhajúcej, aby sme na ceste svojho života nezablúdili do oblastí, z ktorých návrat by bol ťažký, alebo až nemožný. Choroby sú vlastne bolestné dopady „zo stromu života“ vyplývajúce z neznalosti Zákonov. Ak toto jednoduché prirovnanie pochopíme, tak sme na najlepšej ceste  pochopiť nový pohľad na choroby ako na pomocníka, ktorý nás chce doviesť k spoznaniu Zákonov života a odstrániť našu nevedomosť a neznalosť.

Veď našou úlohou pri príchode to tejto pozemskej úrovne je práve vedome prijať zákonné usmernenia a nimi sa riadiť. Ak to nerobíme a nevedomky sa potácame životom, a práve choroby nás bolesťou majú prebudiť k snahe vedomého riadenia si svojho osudu k radosti. Choroby by nemuseli byť, keby sme sa dobrovoľne v živote riadili od vždy stanovenými pravidlami Života.

 So súhlasom autora prevzaté z knihy MUDr. Ivana Rusnáka: Choroba ako pomoc pri poznávaní zákonov života.

Stránky autora: akvamarin.peruno.sk