Ponuka

10-07 Choroba ako pomoc pri poznávaní zákonov života

ir

6. Zákony života

MUDr. Ivan Rusnák

 

 

Začíname teda chápať, čo chybuje našej medicíne, ktorá sa snaží ako len najlepšie vie pomáhať chorým ľuďom. Áno, snažíme sa pacientom pomôcť v ich bolestiach a trápeniach. To je ale málo!

Pretože nevieme odpovedať, prečo sme ochoreli  preto choroba ani poväčšine neprináša poučenie o tom, kde sme urobili chybu v živote, pre ktorú musela prísť. Čo máme zmeniť! Pretože nie sme zatiaľ schopní odhaliť skutočné príčiny chorôb pacientov poväčšine len zbavujeme, alebo čiastočne zbavíme ťažkostí, ktoré sa prejavujú ako nepríjemné príznaky.  Je tu znovu riziko, že sa choroba bude opakovať, čo sa nám aj potvrdzuje tým, že máme stále viac a viac chorôb, ktoré prebiehajú zdĺhavo – chronicky. Pozrime sa na celý problém cez obraz, ktorý si dokáže predstaviť každý a bude z neho možné pochopiť aj nový pohľad na medicínu.

Ak  sa človek chce stať vodičom  auta a chce s autom jazdiť v cestnej premávke, jeho povinnosťou je absolvovať vodičský kurz. To sme všetci prijali a až na zopár neuvážlivých jedincov to aj dodržujeme. Keď si kúpime nový prístroj do domácnosti, či už chladničku, alebo hoci nový televízor, prv ako ho spustíme, prečítame si návod na jeho používanie. O tom, že je to takto správne tiež nikto z nás nepochybuje. Predsa však veľká väčšina z nás žije svoj život bez poznania pravidiel života – Zákonov života, ktoré jestvujú a platia bez ohľadu nato, či sme ich spoznali, alebo nie.

Ako by to vyzeralo na cestách pri jazde autom, keby si každý vodič jazdil tak ako sa to jemu zdá vhodné, to si vieme celkom živo predstaviť. Havária za haváriou, bolesť a len bolesť, nič iné len problém za problémom.  Nakoniec len právo silnejšieho, bezohľadnosť, zloba. Na cestách sme sa dohodli, no v živote, vo vzťahoch medzi ľuďmi to pravé stále len hľadáme a žiaľ podobá sa to veľmi často len právam silnejších a bezohľadnejších. Je vôbec možné nájsť tie skutočné pravidlá života? Týka sa to všetkých oblastí života a aj medicíny samotnej.

Keď sme už použili príklad o autách, skúsme sa pozrieť na liečbu v našej medicíne cez pravidlá cestnej premávky. Ak jazdíme životom – teda žijeme svoj život bez poznania pravidiel „cestnej premávky života“ deje sa  niečo nasledovné: Ak tieto pravidlá nepoznáme a žijeme život tak, ako si my myslíme, že je dobré. Riešime problémy života v rozhodnutiach na križovatkách života tak ako my chceme. Nie naschvál zle, ale nepoznajúc pravidlá  Toto by sa dalo to pripodobniť situácii na ceste, keď by sme  na svetelnej križovatke  na červenú nezastavovali, lebo o tom nevieme.  Bola by len otázka času, kedy by sme v tom lepšom prípade auto na križovatke len rozbili. Potom by sme šli do autoopravovne, kde by nám karosériu a motor opravili a znovu by sme išli „jazdiť " životom. Ak by nám však nebolo vysvetlené, prečo sme havarovali na križovatke a pozornosť by bola venovaná len oprave auta, tak by sme po krátkej dobe havarovali znova.

Po takejto havárii by sme sa mali naučiť, že na červenú je potrebné zastaviť. My zdravotníci zatiaľ ako „opravári“ následkov ľudských životných havárií a až na málo výnimiek nevieme chorým povedať, prečo ochoreli „havarovali v živote“. Chorobou, haváriou poškodené telo, či dušu sa snažíme ponaprávať – teda liečiť, ale tým poväčšine končíme. Usmerniť chorého a povedať mu prečo ochorel, to nevieme. Nanajvýš zakážeme mu, čo v životospráve nesmie a povieme, čo by mal robiť v oblasti diéty, či pohybu a režimu dňa.

Pokiaľ toto nepochopíme, tak nemáme šancu chorých natrvalo vyliečiť, teda uzdraviť. Budú to len a len opakované opravy stále viac a viac poškodenej „karosérie a motora“.  Pacientovi budeme musieť popri liekoch dávať už konečne i usmernenie, že „na červenú treba stáť!" Takúto radu mu môžeme dať však len vtedy, keď  budeme poznať skutočné príčiny, ku ktorým nás dovedie vedomé spoznávanie a  spoznanie pravidiel  - Zákonov  Života.

Snažme sa pochopiť účel choroby, pochopme jej zmyslel! Ona má veľký význam práve v tom, aby nás upozornila nato, že niečo ešte nevieme. Choroba nás upozorňuje, že je potrebné hľadať súvislosti, prečo som ochorel, že niekde ešte robím chyby i napriek mojim dobrým úmyslom správne žiť.

Choroba je následok chýb, ktoré v živote robíme, je to prísne a zároveň milostivé upozornenie, nabádajúce nás k tomu, aby sme zákonité súvislosti v živote  hľadali, pochopili a poučiac sa stali sa dokonalejšími ľuďmi, idúcimi v živote  správnym spôsobom.

Hľadanie  zákonných súvislostí a z nich plynúce poučenie a usmernenie pacienta v jeho živote, spojené zároveň s liečbou tela je aj úlohou zdravotníkov prichádzajúcej doby.

    V tomto smere sa budeme musieť od základu zmeniť tak pacienti, ako aj zdravotníci. Teda my všetci ľudia. Bude to však bude umožnené len tým, ktorí pochopia, že pozemský človek tak ako sme to na začiatku uviedli je bytosť duševná, ktorá má tu na tejto zemi i pozemské telo, hrubý šat, biblicky hlinenú nádobu, ktorú máme len dočasne.

Pozemské telo, ktoré môže ochorieť je dôležitý nástroj duše, ktorá ho dostala, aby v ňom tu žila a aby raz mohla odchádzať i za pomoci chorôb tela bohatá poznaním toho čo je dobré – správne a čo dobré nie je – teda je nesprávne.  Toto poznanie, získané v prežitiach duše  ako skúsenosť je jediným  skutočným bohatstvom, ktoré tu na tejto Zemi môžeme získať. Veď každému z nás je jasné, že tam, na druhý breh života si nikto neodnáša ani peniaze, ani svetské postavenie, ani autá, chaty, vkladné knižky, či brilianty a zlato. Odnášame si  naozaj  len bohatstvo   skúsenosti z prežití, v ktorých pochopíme čo je dobré a čo dobré nie je.

Len to, čo je prežité citom a čo je v prežití pochopené sa zaznamenáva do pamäti duše človeka. Také chvíle prežil každý z nás. Vtedy po prežití cit oslovujúcej situácie si hovoríme: „Keby sa to všetko dalo vrátiť späť a mať tak túto skúsenosť tak  už by som to nikdy neurobil“ Práve som zapísal do pamäti duše to,  čo som v skúsenosti prežitia pochopil, že je správne, teda pravdivé, dobré. Nie do rozumu, ktorý súvisí s mozgom, teda  s hrubou hmotou. Trvalú hodnotu  duchovného poznania má len to, čo sme  v mnohých obmenách v skúsenostiach života prežili a v prežití pochopili, čo je správne.  Tým sa  to stalo mojim duševným majetkom, mojim vnútorným bohatstvom.

Tu sa niektorí môžu pozastaviť nad pojmom dobro a môžu namietať, že čo je dobré o tom rozhoduje každý človek sám, že každé spoločenstvo ľudí má preto vlastné pravidlá a názory a tak vlastne o tom nemá význam diskutovať.

To čo je dobré a čo nie sa dá pochopiť veľmi ľahko. Ak ma niekto oklame, duševne prežívam vždy istú bolesť. Uvedomujem si v tej chvíli, že klamať nie je dobré. Veď to bolí. Ale ak to spôsobuje bolesť mne, presne tak to bude spôsobovať bolesť na duši i inému, ak by som ho klamal ja. Ak chcem byť teda dobrý človek – teda človek ktorý nechce iným spôsobovať bolesť, nebudem klamať. To isté si uvedomujem, keď niekto si niečo vezme z môjho majetku bez môjho súhlasu – teda keď ma okradne, podobne keď ma niekto ohovára, alebo sa mi posmieva. Príkladov by bolo iste veľmi veľa. Princíp je však vždy ten istý.   Nemám teda nikdy robiť druhým to, čo nechcem aby druhí ľudia robili mne. Toto doporučenie sme dostali už pred viac ako dvetisíc rokmi - „Miluj svojho blížneho ako seba samého“  To je odkaz kresťanskej doby, ktorú žijeme, či už si to uvedomujeme, alebo nie. Slávime sviatky Vianoc a Veľkej noci, dennodenne píšeme dátum letopočtu datovaného od narodenia Krista.

Iste mnoho ľudí v dnešnej dobe sa môže nad tým pousmiať a hovoriť o naivite. Niečo také v dnešnej dobe, v ktorej sa presadia a uplatnia len ľudia žijúci bez ohľadov na tých druhých. Keď sa v spoločnosti uplatňujú pravidlá opačného typu. Dobré je to, čo je dobré pre mňa, moju rodinu, moju stranu, rasu... Áno, ľudia majú slobodnú vôľu rozhodovať sa tak ako chcú, ale potom prichádza neodvolateľné pôsobenie Zákonov života, ktoré nevyhnutne každému vrátia následok rozhodnutí.

Na tomto svete neexistujú náhody, všetky deje sú riadené Zákonmi, ktoré je už najvyšší čas vedome spoznať. Aj neustály  tlak chorôb na jednotlivca i celé ľudstvo je k tomu naliehavou výzvou. Náhody nie sú, ani choroby nie sú náhodné a majú svoje pravidlá prečo vznikajú. Choroby zákonite prichádzajú -  vstupujú do živote človeka.

 

 So súhlasom autora prevzaté z knihy MUDr. Ivana Rusnáka: Choroba ako pomoc pri poznávaní zákonov života.

Stránky autora: akvamarin.peruno.sk