08 Výchova a vzdelávanie

1 Porovnanie vývoja ľudského ducha s výchovou pozemského človeka

Miroslav Kysucký

Výchova a vzdelávanie dnešných mladých ľudí nie je takou, aká by mala byť. Zo škôl nevychádzajú šťastné sebavedomé duchovné bytosti, ktoré sú plne pripravené na život. Vychádzajú z nich ľudia, ktorí sú rozumovo nabití množstvom informácii, ktoré väčšinou nepotrebujú alebo ich nevedia v skutočnom živote použiť. Preto sa výchova musí stať od základu novou. Nasledujúce články sa pokúsia byť takýmito základmi alebo východiskami. Určené sú tým, ktorí vážne hľadajú možnosti zlepšenia bežnej výchovy a vzdelávania. Nečinia si nárok na neomylnosť a úplnosť. Chcú vniesť trochu svetla do tejto dnes boľavej oblasti. Ak aj ostatní si v nich niečo nájdu, nech to využijú k dobru vo svojom obore činnosti.

Výchova a vzdelávanie pozemského človeka je opakovaním vývoja ľudského ducha, ale v oveľa menšom kruhu:

1. Ľudský duch vychádza nevedomý z Raja, vnára sa do hmotností, vyvíja sa a po úspešnom vývoji sa môže vrátiť ako sebavedomý tam, odkiaľ vyšiel, teda naspäť do Raja.

Pozemský človek sa narodí veľakrát na túto hrubohmotnú Zem, aby vždy posunul svoj celkový vývoj o ďalší kúsok, či kus. Rodí sa nevedomý a nesamostatný, a vyčkáva pokiaľ sa vyvinie jeho pozemské telo. Po dokončení vývoja svojho pozemského tela, sa duch človeka úplne spojí s týmto telom a môže v hrubohmotnosti plne a samostatne pôsobiť. Toto sa udeje okolo 15 roku pozemského života. V dnešnej dobe si nespomenie na minulé životy ani po tomto čase, lebo jeho stupeň duchovného vývoja mu nedovoľuje, aby si ich pamätal. Hrozilo by tu veľké nebezpečenstvo, že by ostal žiť iba v minulosti. Napríklad by si povedal: „Už päť pozemských životov to ide so mnou iba k horšiemu. Ja sa už nikdy nezmením!“ A človek by možno úplne rezignoval na svoj duchový vývoj. Alebo iný príklad: „Ja som bol v minulosti prezidentom štátu. To bolo ale úžasné, takto ovládať davy.“ A človek by opäť mohol rezignovať na svoj duchovný vývoj, len by sa kochal vo svojej minulosti. Preto si ľudia dnes z minulých životov prinesú iba vnútorné vlastnosti ducha. Vybudujú sa pre nich tiež pozemské pomery a pozemské telo podľa potrieb ich ducha.

Z nevedomého novorodenca sa teda pri správnej výchove má stať sebavedomý ľudský duch pripravený na plnú tvorivú činnosť v hrubej hmote. Škola a výchova má teda v prvom rade dohliadať na správny vývoj pozemského tela a na správne používanie pozemského tela duchom, ktorý sa s ním postupne spája. Všetko to je podriadené vývoju určujúceho ducha. Pozemské telo je iba nutný nástroj, aj keď drahocenný.

2. Z nevedomého dieťaťa Stvorenia sa má ľudský duch vyvinúť na sebavedomé dieťa Božie. Je to jeho úloha, jeho poslanie.

Každý pozemský život každého jednotlivého človeka má svoju úlohu, svoje poslanie. Je to čiastkový cieľ, ktorý treba dosiahnuť vo veľkom kolobehu vývoja ľudského ducha. Na požadovanú pozemskú úlohu je vystrojený vlohami svojho tela a duše, ako aj k tomu prislúchajúcim pozemským okolím. Jednotlivé úlohy pre pozemský život si ľudský duch vyberá buď dobrovoľne svojou Slobodnou Vôľou alebo sú mu nanútené, ako žatva siatí z minulých životov. Úlohou dospelého človeka v pozemskom živote je vytušiť toto pozemské poslanie a svojim životom ho napĺňať. Druhy poslaní môžu byť veľmi rôznorodé a dajú sa rozdeliť do troch základných skupín: odčiňovať zlé, učiť sa nové a byť vzorom v už rozvinutom. Napríklad: Odpútanie sa od alkoholizmu, ktorému holdoval minulé životy. Rozvinutie tvorivej činnosti v umeleckej oblasti. Ukázanie vzoru rozvinutého pôsobenia pri spolupráci s bytostnými.

3. Vývoj ľudského ducha má rôzne obdobia. V každom plní iné úlohy.

Vývoj pozemského človeka má takisto svoje obdobia s rôznymi úlohami. Tieto obdobia sa riadia zákonom čísel. Teda v prvých piatich rokoch pozemské telo naberá Silu. V druhej päťročnici sa učí Tvorivosti. V tretej sa telo spája s duchom a teda so Svetlom. V štvrtej päťročnici Prírody sa učí vradiť sa svojim pôsobením do prirodzených zákonov a tak ďalej. Keď sa niektorá úloha zanedbá, má to potom neblahý vplyv na celý pozemský život.

4. S vývojom ľudského ducha pomáha veľmi veľa bytostí a sám duch človeka takisto pomáha s vývojom svojim blížnym.

S vývojom v pozemskom tele duchu pomáhajú bytosti z jemnejších svetov, rodičia, učitelia, vychovávatelia a ďalší. Dieťa takisto môže pomáhať svojim blížnym svojimi vlohami, chybami, chorobami, postihnutím. Obyčajne sú to následky minulých siatí dieťaťa. Stáva sa aj, že duch pred vstupom do pozemského tela zoberie na seba dobrovoľne chorobu, či postihnutie. Dôvodom k tomu je pomoc rodičom alebo iným blížnym cez ťažké prežívanie, ktoré spôsobuje starosť o dieťa a láska k nemu. V dospelosti pozemský človek potom pomáha ostatným ľuďom na ich ceste ku vývoju.

V akom stave je túžba ľudského ducha po jeho celkovom vývoji, v takom stave je aj jeho túžba po pozemskej výchove, vzdelávaní a napĺňaní pozemskej úlohy. Pretože väčšina ľudských duchov sa vyvíjať nechce alebo vôbec o svojich vývojových možnostiach netuší, tak podobne vyzerá aj pozemské vzdelávanie a výchova. Väčšina žiakov sa nerada učí mravom, tvorivosti, či vedomostiam a sleduje len povrchné túžby, ktorých cieľom je užiť si čo najviac, sebecky, bez ohľadu na ostatných a na svoju pozemskú úlohu, či duchovný vývoj. Určujúcim je tu materializmus, ktorý počíta iba s jedným pozemským životom, ktorý navyše nemá vyšší zmysel. Ide teda úplne proti vývoju ducha, ktorý potrebuje na svoj vývoj životov viacej.

Skutočné zlepšenie pozemskej výchovy a vzdelávania je možne iba vtedy, keď sa za jeho základ zoberie dlhodobý vývoj ľudského ducha. Toto je možné iba vtedy, keď rodičia, učitelia a vychovávatelia budú poznať zákony, podľa ktorých sa duch, načas im zverený, vyvíja.

2 Odlišnosti výchovy v hrubej hmote oproti jemnejším svetom

Vývoj ľudského ducha podlieha železnej zákonitosti, ktorá je Spravodlivá, Láskavá a Čistá. Táto uchopí skutky ľudského ducha a v spätnej väzbe mu nameria presne to, čo si zasial. Na vlastných siatiach potom môže človek uvidieť, čo je správne a treba to rozvíjať a čo je nesprávne a treba to odkladať. Dobré siatia mu prinášajú sladké a príjemné plody, napríklad dôveru blížnych, ich vďaku, pomoci. Zlé siatia mu prinášajú horké a nepríjemné plody, napríklad nedôveru, závisť, nenávisť. V jemnejších svetoch sa to deje okamžite a viditeľne. V hrubej hmote však platia určité odlišnosti, ktoré spôsobuje ťažšia tvárnosť a priestupnosť hrubej hmoty. Najdôležitejšie sú nasledovné:

1. V hrubej hmotnosti žijú vedľa seba ľudia s rozličným stupňom duchovného vývoja. V jemnej hmotnosti žijú spolu iba ľudia na rovnakom stupni vývoja, s rovnakými túžbami. Spolužitie rôznych stupňov ľudí v hrubej hmote umožňuje inšpirovať sa od svetlejších ľudí žijúcich v susedstve, alebo naopak nechať sa zviesť temnejšími dušami. Preto napriek ťažkopádnosti hrubej hmoty je možné zásadne zmeniť svoju vnútornú orientáciu a postúpiť alebo zostúpiť o veľký kus vo svojom duchovnom vývoji. V jemnej hmotnosti toto možné nie je.

2. V jemnohmotnosti sú pomocníci, ktorí nám pomáhajú buď na rovnakej úrovni ako my alebo o pol stupienka vyššie. Spôsobuje to jemnejšia podstata jemnohmotnosti, ktorou Zákony môžu ľahšie prestupovať a nedovoľujú temnejším duchom dostať sa do svetlejších úrovní. V hrubohmotnosti sa môže stať, že pomocníci teda rodičia, učitelia, vychovávatelia môžu byť na nižšej duchovnej úrovni ako dieťa. Takže preň vzorom byť nemôžu. Napriek tomu aj oni umožňujú vývoj dieťaťa. Buď vytváraním pozemských pomerov, ktoré si dieťa nasialo alebo pomerov, ktoré prospejú jeho duchovnému vývoju prinášaním nových možností.

3. V jemnej hmote výchova vždy smeruje k zdokonaleniu pretože pomocníci pri výchove nie sú nikdy na nižšej duchovnej úrovni, ako vychovávaný. Na Zemi je možnosť chybnej výchovy, pretože vychovávatelia môžu byť na nižšej úrovni, ako vychovávaný. Ak pozemské zákony potláčajú pravú výchovu, tak aj vyspelejším vychovávateľom je správna výchova sťažená. V tomto prípade vyspelejší vychovávateľ musí ísť príkladom ostatným: vo výchove a vzdelávaní, v navrhovaní zákonov, v pôsobení na žiakov, na učiteľov a podobne. Nesmie si svoje vedenie nechať len pre seba a kochať sa v ňom, musí ho zužitkovať k pomoci ostatným. Inak by to bola zakopaná hrivna, sebectvo a teda previnenie.

4. V hrubohmotnosti je rozum, v jemnej hmote nie je. Rozum je riadiaca sila v hrubej hmotnosti. Ak sa vyvinie nesprávne, spôsobí chybný vývoj človeka, pretože nevládne duch človeka, ale iba jeho nástroj, chybne pestovaný rozum. Toto sa stalo aj na našej Zemi. Preto je tu možná vypočítavosť, skrývanie úmyslov, podvody, pekný zovňajšok s temným vnútrom a podobne. Toto v jemnej hmotnosti možné nie je, lebo rozum tam nie je a človek je bezprostredný, aj navonok taký, aký je vo vnútri. Teda pekné vnútro robí okamžite pekný zovňajšok. Škaredé vnútro robí okamžite škaredý zovňajšok. U väčšiny dnešných pozemských ľudí vládne práve chybný rozum, preto sa ľudia rozhodujú rozumne a nie srdečne. Teda bezcitne a nie s citom. Dnešné rozumné rozhodnutia sú sebecké, krátkozraké, surové a hľadajúce iba pozemské výhody. Chýba im Láska, Čistota a Spravodlivosť. Srdečné rozhodnutia vychádzajú z ducha a sú teda dávajúce, majúce nadhľad, citlivé a hľadajúce v prvom rade trvalé duchovné hodnoty. Obsahujú Lásku, Čistotu a Spravodlivosť. Chybný rozum má dnes aj vo výchove rozhodujúci a preto zhubný vplyv. Vážni vychovávatelia sa ho musia naučiť správne používať, riadiť ho duchom. Musia byť protiváhou obmedzeným materialistom, podrobeným iba rozumu. Svojou činnosťou postupne prevážia misku váh na stranu duchovna a teda dobra.

5. Rozum je v hrubej hmote nutný a potrebný. Zabezpečuje, aby snahy jemného ľudského ducha mohli byť uskutočnené aj v hrubej hmotnosti. Je teda jedným z nástrojov ľudského ducha tu na Zemi. Bez rozumu by sa v hrubej hmote duch človeka nevedel uplatniť, chýbal by mu tento nutný nástroj. Rozum sám osebe teda nie je zlý a nikdy nemusel byť pokrivený. Jeho chybný vývoj spôsobilo iba jeho nesprávne zaradenie na riadiacu pozíciu. Správne používaný rozum je teda výkonná sila. Nesprávne používaný rozum je určujúca sila. Určujúci má však byť duch človeka, lebo je to to najvyššie, čo je v človeku, je to jeho jadro, jeho základ. Má oproti hrubohmotnému rozumu oveľa širší rozhľad. Ak je určujúci rozum, tak rozhoduje iba na základe obmedzených prežití v hrubej hmote, teda krátkozrako. Z takýchto rozhodnutí potom vznikajú takmer všetky zlá. Rozumu chýbajú prežitia ducha, teda rozhľad. Rozum je ako výkonne auto, ktoré ale potrebuje schopného vodiča – ľudského ducha. Ak sa duch človeka podvolí vláde rozumu, tak sa obmedzuje pod jeho rozhodnutia. Je to akoby sa riaditeľ podniku začal riadiť rozhodnutiami obyčajného robotníka. V takomto prípade sa duch človeka stáva nadbytočným a jeho vývoj nemožným.

Pokrivenie rozumu začalo na určitom stupni vývoja človeka na Zemi. Rozum pracoval správne, vývoj človeka takisto. O jeho vývoj sa staral Lucifer, ktorý však v tomto bode začal pôsobiť proti Božej Vôle a teda nesprávne. Ľudskí duchovia, napriek varovaniam od iných bytostí, pokračovali v nasledovaní Luciferovho pôsobenia, doteraz tak blahodarného, odteraz však zhubného. Vznikli z toho tri základné pokrivenia odpozorované od pochybení Lucifera, ktoré pretrvávajú dodnes a prekrývajú takmer všetko chcenie človeka. Sú to: Sebectvo pri vykonaných činoch: „Toto som vykonal ja sám a Boh na tom nemá žiadnej účasti.“ Pohŕdanie inými: „Akí sú tí ostatní hlúpi.“ Chcenie zničiť iných: „Akí sú tí ostatní slabí, nezaslúžia si život, treba ich zničiť.“ Tieto pokrivenia musí u seba narovnať každý, kto už nechce byť pod vplyvom pôsobenia Lucifera.

Rozum je teda nutné vzdelávať, ale treba mu prideliť správnu úloha a súčasne naprávať jeho pokrivenia. Rozum musí vykonávať, čo duch cíti a nie hľadať obmedzené dôvody, prečo sa to nedá nevykonať, netreba to vykonať a tak podobne.

6. V jemnejších svetoch je pôsobenie zákonov a teda aj výchovy bezprostredné a okamžité. Ak zasejem svetlé chcenie, tak som okamžite vyzdvihnutý o kúsok ku svetlu a cítim to. Ak zasejem temné chcenie, tak naopak k temnu. Hrubá hmota je strnulejšia a preto následky našich rozhodnutí sa nám vracajú oveľa neskôr. Niekedy dokonca až v ďalších životoch. Výchova preto navonok nemusí okamžite prinášať spätnú väzbu, teda plody. Obmedzeného človeka v hrubej hmote ťažšie presvedčíte, že jeho temné činy mu prinesú opäť len temnú odplatu a že jeho budúcnosť musí byť temná a nešťastná. A ešte oveľa ťažšie mu vysvetlíte, že to rovnako zapôsobí aj pri jeho myšlienkach, či chceniach. On sa vo svojej krátkozrakosti má v hmote dobre a stačí mu to, živoriaci duch v ňom ho nezaujíma. Navyše, ak žne horké plody svojich siatí, neverí, že ich nasadil on, radšej pohodlne repce na osud, na náhodu, na nepriateľov a podobne.

Od človeka, ktorý sa chce v hrubej hmote vyvíjať je teda požadovaná väčšia trpezlivosť. Plody jeho siatí rastú v hrubej hmote oveľa pomalšie, ako v jemnejších svetoch. Človek tak musí ukázať, že svoje chcenie udrží dlhodobo a že to nie je iba chvíľkový rozmar. Navyše vidí a môže prežívať jednotlivé obdobia tvorenia, teda sadenie, rast, kvety a plody svojich skutkov. Uľahčuje a vôbec to umožňuje naučiť sa tvoriť správne. Duch človeka sa musí činiť oveľa viacej, ako v jemnejších svetoch, aby videl plody svojej činnosti, musí sa viacej prežhavovať. To ho naučí duchom sa hýbať, prijímať rozhodnutia a stáť si za nimi. Treba si však uvedomiť, že aj napriek pomalosti rastú pod rovnakými Zákonmi. Najlepšie to vystihuje veta: „Božie mlyny melú pomaly, ale isto.“ Takýto človek, však nemusí nutne čakať na pozemské plody svojich rozhodnutí, aby zistil, či sú jeho siatia správne. Jemnejšími telom, ktoré má spolu s hrubým pozemským môže vycítiť hneď pri rozhodnutí, akého druhu je. Či dobré alebo zlé. Napríklad ak vykoná naozaj dobrý skutok, tak mimovoľne povie: „Ako mi je ľahko pri srdci.“ Vždy treba teda nabádať, aby sa pri rozhodnutiach počúval vnútorný hlas, teda to jemnejšie v nás, ktoré má širší rozhľad.

7. Človek si má v hrubej hmote vyskúšať tvorenie na nečisto a jeho možné zlé diela netrvajú nekonečne. Podobne aj pozemské dieťa si v detských hrách vyskúša tvorivosť na nečisto. Je to jeho príprava na tvorenie v dospelosti. Keďže sa dieťa iba hrá, ani jeho diela netrvajú neobmedzene. Preto treba ľudí vychovať k tvorivosti a ku spätnej kontrole, čo ich tvorivosť prináša. Či ovocie dobré alebo zlé. Je teda lepšie tvoriť zlé veci, poučiť sa z nich a následne tvoriť veci dobré. Je teda horšie netvoriť nič, nič nepokaziť, ale sa ani nič nenaučiť. Samozrejme najlepšie je tvoriť dobré veci, poučiť sa z nich a tvoriť veci ešte lepšie.

V hrubej hmote sme na svoju prosbu, lebo sme sa chceli vyvinúť v sebavedomého ducha. Nijako ináč, ako v tvorivosti sa to nenaučíme. Kto sa učí chodiť pravdepodobne aj spadne a rozbije si koleno. Kto sa učí tvoriť, pravdepodobne vytvorí aj nejaké zlé dielo. Znamená to, že ak pochybíme, nemáme zmalomyseľnieť, ale napraviť to, poučiť sa a vytvoriť dielo lepšie. Keďže hmota trvá len obmedzený čas, tak aj všetky diela v hmote trvajú len obmedzený čas. Pri zániku a znovuvytváraní panenskej hmoty zaniknú aj všetky diela v nej. Extrakt z dobrých diel sa zachová pretože tieto zasahujú aj mimo hmotného stvorenia. Zlé diela budú zničené s hmotou a nebudú už viacej škodiť. Je to teda škola, kde sa máme naučiť tvoriť len dobré a pekné diela. V duchovnej ríši, v Raji, nám to potom bude samozrejmé. --- Odlišností pre vývoj v hrubej hmote je samozrejme oveľa viacej. Pozorný čitateľ si jednoducho môže odvodiť ďalšie alebo nájsť úplne nové. Tie uvedené v tomto článku mali byť príkladmi, aby si človek uvedomil, že v rôznych sférach sa ľudský duch vyvíja inak. Tiež, aby sa pri výchove a vzdelávaní síce inšpiroval z vyšších jemnejších svetov, ale aby pri ich vykonávaní stal pevne nohami na tejto Zemi. Teda ani nie rojko, ani nie materialista, ale vyvážený pozemský človek.

Miroslav Kysucký