04-07 Choroba ako pomoc pri poznávaní zákonov života

12. Podstata odpustenia

MUDr. Ivan Rusnák

Čo je teda podstatou odpustenia, ktoré nás oslobodzuje od vnútornej bolesti v strese trápenia? Odpustenia nie ale formálneho tak ako sme sa to rozumovo naučili: „No dobre ublížil mi a ja mu odpúšťam! Tak nás to učili! Ale ja mu to, čo mi vykonal nikdy nezabudnem!“ Toto nie je odpustenie! Pri skutočnom odpustení sa už nevenujem tomu kto mi spôsobil bolesť.

Ak som už znalý zákona o sejbe a žatve, tak vedome vidím v tom kto mi ublížil seba samého z minulosti. On so svojim správaním sa – to som predsa ja, taký som bol. Alebo si uvedomujem, že nepríjemnú situáciu som si v minulosti rozhodnutím vždy spustil ja sám.

Prestávam sa venovať tomu kto mi bolesť zavinil – vinníkovi. Venujem sa sebe. Pochopil som, že v minulosti som nebol ešte v istom smere správne žijúci človek, že ja som tou istou vlastnosťou, ktorú vyčítam jemu, ublížil niekomu inému tiež a teraz sa mi to podľa Zákona vracia. Zároveň si uvedomujem, že v tej chvíli keď som bolesť ublíženia prežil na sebe samom, mne sa práve odpustilo previnenie z minulosti, som čistý, ako keby som nebol nič urobil.

To je zmysel celého deja. To sú tie spomínané chvíle, v ktorých si povieme: „Keby sa to tak dalo všetko vrátiť späť, tak to už nikdy neurobím“ Veď to je mimoriadne dôležitý okamih, práve som totiž pochopil, teda v citovom prežití som si zapísal do svojho duševného poznania niečo, čo som nevedel a práve som sa to ja – duševná bytosť naučil! To sú okamihy, pre ktoré sme my prišli na tento svet. Učiť sa, čo je dobré a čo nie. A učíme sa to v prežívaní. Žiaľ poväčšine v bolestiach. Mohli sme sa aj inak – v poslušnosti dobrým radám daných nám v Desiatich prikázaniach.

Pouvažujme aj o obsahu modlitby, ktorú pozná skoro každý z nás. V „Otčenáši“ ľudia prosia: „Odpusť nám naše viny!“ Myslia si, že tým je všetko vybavené. Poprosil som, verím, že sa mi v tú chvíľu všetko odpustilo, čo nesprávneho som učinil. Nie! Veď ON dal zákon: „Čo si zaseješ, to si musíš zožať“ Zákon je nezrušiteľný. Prosbou som si len vyprosil, aby návrat mojej chyby a tým i odpustenie v prežití prišlo čo najskôr, aby som sa mohol očistiť od previnenia. ON posiela na základe mojej prosby za mnou „vinníka“ a ja – neznalý protestujem. Čím? No predsa trápením, niekto zlosťou, iný smútkom. Odmietam to, čo ON – Tvorca Života mi posiela prežiť, dokonca na moju prosbu.

Mali by sme sa naučiť za každú prísnu lekciou života poďakovať a nie protestovať trápením, zlosťou… Veď prečo by po prosbe „Odpusť nám naše viny“ nasledoval sľub: „Ako i my odpúšťame svojim vinníkom“. Už chápeme, že vinník je ten kto nám prišiel pomôcť zbaviť sa tiaže previnenia i keď on o tom nevie. Tak to Život podľa neomylných Zákonov pochytal nám k prospechu.

Keď si tento dej priblížime v inom obraze tak si iste spomenieme, čo sa medzi nami často vraví: „Bez Jeho Vôle ani list zo stromu nepadne“, alebo podobne: „Bez Jeho Vôle ani vlas z hlavy človeka nepadne“, keď to počujeme tak len pokývame hlavou a pritakávame. No keď príde udalosť v živote – Jeho list, Jeho odkaz – teda konkrétny dej života – následok našich rozhodnutí v minulosti, ktorý podľa Jeho Zákona – Jeho Vôle prísť musí, odmietame ho, nie sme ochotní „prečítať ho“, teda prijať ho. Žiaľ „čítať“ – chápať a vedome prijímať pôsobenie jeho Zákonov, ktoré sú prejavom Jeho vôle sme sa nenaučili. V tomto smere sme negramotní, aj keď na druhej strane veľmi pyšní z rozumovej, technickej vyspelosti, ktorá nám však v riešení vnútorných duševných problémov vôbec nepomáha.

Už začíname rozumieť a chápať zmyslel toho, čo bolo napísané vyššie? Chápať, že po prežití bolesti od iných sa nemáme venovať tým čo nám ublížili, ale sebe samému? Vidieť sa v nich a odtiahnuť sa od nich k sebe samým. Pustiť sa ich zo svojej mysle. Od-tiahnuť, pustiť. Odpustiť! Ak to nevieme, ak sme to ešte nie schopný pochopiť, tak prichádzajú po bolestnom prežití v duši ako vyšší stupeň upozornenia bolesti a choroby tela, ktoré pri našej dlhodobej nechápavosti predčasne končia náš pobyt tu na tejto Zemi.

Skutočná príčina teda medicínsky etiológia chorôb nášho tela je v duševných reakciách človeka, ktorý nie je schopný správne riešiť životné situácie, ktoré prichádzajú ako následok jeho rozhodnutí z minulosti. Či už pred sekundou, alebo dlhým časom predtým. Choré telo nás upozorňuje, že sme problém správne nezvládli. Citová reakcia duše sa okamžite cez nervovo-hormonálne systémy premieta do hmotného tela a to odpovedá zmenou látkovej premeny. Ak dej prebieha dlho, tak sa objavujú poruchy v zmysle chorôb počínajúc od porúch funkcie príslušného orgánu, cez ľahké viditeľné poškodenia – choroby, až po ťažké liečbou nezvládnuteľné stavy, ako sú ochorenia nádorového typu.

Iste rozum okamžite pri takýchto jednoduchých vysvetleniach začne protestovať. A prečo ochorejú deti, prečo dobrý ľudia? Ako to, že sú ľudia zlí a zlomyseľní a sú telesne zdraví? Ako vysvetliť vrodené choroby? Postupne, ak budeme pri hľadaní trpezliví dáme si i na tieto otázky v ďalších kapitolách, či knižočkách odpovede.

 So súhlasom autora prevzaté z knihy MUDr. Ivana Rusnáka: Choroba ako pomoc pri poznávaní zákonov života.

Stránky autora: akvamarin.peruno.sk